Právnická osoba ako umelá právna konštrukcia nemôže byť sama o sebe zodpovedná za konania, nakoľko menom tejto spoločnosti konajú fyzické osoby. Novozavedená trestná zodpovednosť právnických osôb tak vyvoláva značné polemiky. Postihuje za konania fyzických osôb, čím vytvára konštrukciu umelej zodpovednosti. Fyzické osoby ko­na­jú v me­ne práv­nic­kej oso­by a toto konanie sa po­tom práv­ne po­va­žu­je za ko­na­nie sa­mot­nej práv­nic­kej oso­by. Tres­tná zod­po­ved­nosť právnickej osoby tak vzniká len v prípade dodržania zá­sa­dy tzv. pri­čí­ta­teľ­nos­ti ko­na­nia kon­krét­nej fyzickej osoby, kto­rá ko­ná v me­ne, v rám­ci čin­nos­ti právnickej osoby a jej ko­na­nie je mož­né pri­čí­tať sa­mot­nej právnickej osobe. Trestný čin je teda spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal: štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať (napr. likvidátor, prokurista).

Trestné činy právnických osôb

Právnická osoba sa nemôže dopustiť všetkých trestných činov uvedených v trestnom zákone, ale len presne špecifikovaných. Ide napríklad o trestný čin pod­vo­du, spre­ne­ve­ry, úve­ro­vé­ho pod­vo­du, pois­ťo­va­cie­ho pod­vo­du, sub­ven­čné­ho pod­vo­du, po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti prí sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku, poš­ko­dzo­va­nie ve­ri­te­ľa, zvý­hod­ňo­va­nie ve­ri­te­ľa, ma­re­nia kon­kur­zné­ho ko­na­nia, ma­re­nie exekuč­né­ho ko­na­nia, za­vi­ne­né­ho úpad­ku, pod­vod­né­ho úpad­ku, tres­tné­ho či­nu skres­ľo­va­nia úda­jov hos­po­dár­skej a ob­chod­nej evi­den­cie, potom daňové trestné činy skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného podľa, daňový podvod, nezaplatenie dane a poistného, marenie výkonu správy daní a ďalšie. Patriu tu aj trestného činy v súvislosti s korupciou, prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, ale aj prevádzačstvo alebo kupliarstvo. Je možné očakávať, že značná časť trestných činov bude spáchaných v súvislosti s podnikaním a týkajúcich sa daní, odvodov a dotácií.

Právnická osoba sa môže dopustiť trestného činu len od 1.7.2016, kedy zákon nadobúda účinnosť. Konanie, ktoré vykazuje znaky trestného činu právnickej osoby, ale bolo uskutočnené pred týmto dátumom, nemôže byť postihnuté, keďže bolo uskutočnené v čase, kedy trestnosť takéhoto konania právnickej osoby neexistovala.

Zodpovednosť právnych nástupcov

Trestnej zodpovednosti sa existujúca spoločnosť nebude môcť zbaviť svojim zrušením bez likvidácie, ak dochádza k právnemu nástupníctvu. Ide o prípady zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmena právnej formy právnickej osoby alebo premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia. V takomto prípade bude zodpovední všetci právni nástupcovia zrušenej spoločnosti. Došlo tak k prelomeniu základnej zásady trestného práva, že tres­tnú zod­po­ved­nosť jed­nej oso­by nie je mož­né pre­niesť na dru­hú oso­bu. Túto zodpovednosť však nie je možné preniesť na fyzickú osobu.

Účinná ľútosť

Tak ako fyzická osoba, aj právnická osoba môže uskutočniť účinnú ľútosť. Môže ísť o konania, kedy právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a škodlivý následok trestného činu zamedzila alebo napravila. Napríklad pri da­ňo­vých tres­tných či­noch sa pri­púš­ťa, že úh­ra­dou skrá­te­nej, či neod­ve­de­nej ale­bo ne­zap­la­te­nej da­ne do­chá­dza k zá­ni­ku tres­tnos­ti či­nu voči všetkým osobám (aj voči fyzickým osobám).

Ukladanie trestov právnickým osobám

Za spáchaný trestný čin je možné uložiť tieto tresty:

1. trest zrušenia právnickej osoby
2. trest prepadnutia majetku
3. trest prepadnutia veci
4. peňažný trest
5. trest zákazu činnosti
6. trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie
7. trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie
8. trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní
9. trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku

Trest zrušenia právnickej osoby je možné uložiť len právnickej osobe, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, vstupuje právnická osoba do likvidácie. Pri treste prepadnutia majetku pripadne majetok, ktorý zostane po ukončení konkurzného konania, priamo štátu. Právnickej osobe môže byť uložený peňažný trest od 1500 eur do 1 600 000 eur. Trest zákazu činnosti môže byť uložený na na jeden rok až desať rokov, ale len v tom prípade, ak trestný čin bol spáchaný v súvislosti s touto činnosťou. Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa právnickej osobe zakazuje výkon jedného alebo viacerých predmetov podnikania alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie, alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Zákon umožňuje uložiť aj trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku, ktorý spočíva v tom, že odsúdená právnická osoba zverejní na svoje náklady odsudzujúci rozsudok v Obchodnom vestníku alebo aj v jednej alebo viacerých prevádzkach alebo organizačných zložkách právnickej osoby s uvedením názvu a sídla odsúdenej právnickej osoby, čím sa zabezpečí informovať zákazníkov tejto právnickej osoby o spáchaní trestného činu touto právnickou osobou.

Právnické osoby je možné tiež postihovať uložením sankcie za spáchanie správneho deliktu. Zákon z uvedeného dôvodu vylučuje, aby o totožnom skutku bola spoločnosti uložená sankcie v správnom konaní (sankcia za správny delikt) a trest za spáchaný trestný čin, čím sa zavádza zásada ne nis in idem. V takomto prípade má prednosť konanie o trestnom čine. Ak však existuje právoplatné rozhodnutie o správnom delikte, a toto rozhodnutie nebolo zrušené, nie je možné trestné stíhanie začať a začaté trestné stíhanie je potrebné zastaviť.

Súvisiaca legislatíva:

Zákon č. 91/2016 o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov